„Culeteo“ je pohyb, ktorý niektoré deti robia predtým, ako začnú chodiť, v ktorom sedia az tohto postoja sa posúvajú po podlahe, poháňajúc bokom a pätami, aby sa pohli vpred.
Táto forma začať kompenzácie medzi ôsmimi a štrnástimi mesiacmi sa v našej kultúre stáva čoraz bežnejšou, to však neznamená culeteo je prirodzené, pozrime sa na niektoré aspekty, aby sme zvážili, či ich naše deti používajú na dosiahnutie toho, čo ich zaujíma.
Po prvé, objasniť, že skutočnosť, že nejde o vzorec prirodzeného vytesnenia, neznamená, že je patologický. Skutočnosť, že sa náš syn pohybuje ťahaním po kulte, mu v jeho vývoji priamo neublíži.
Tento druh pohybu sa však zvyčajne vyskytuje, keď sú obmedzené možnosti motorovej slobody. Zvyčajne to sú deti, ktoré trávia veľa času sedením v kočíku, na vysokej stoličke alebo v parku, takže prvým odrazom, ktorý by sme si mali položiť, je, koľko času má dieťa na zemi alebo na veľkých priestoroch.
Môže to byť tiež známkou nedostatočného polohovania (lícom nadol). Pri niektorých príležitostiach sme komentovali, že držanie tela hore nohami, ktoré je spomenuté v odporúčaniach, aby sa predišlo „náhlej smrti“, nemá žiadne riziko počas bdelých období (keď je dieťa hore) a ešte menej, ak s ním hráme. Výhody uľahčenia plazenia a posilnenia chrbtových svalov tohto postoja sú nepochybné.
Na záver to musíme interpretovať forma vytesnenia „culeteo“ ako možný znak nedostatku bohatstva pohybov a zamyslieť sa nad tým, či môžeme zmeniť akýkoľvek zvyk, aby sme týmto deťom ponúkli možnosti.
