Ako vám pomôžu prekonať nočné obavy

Moje troj a polročné dievča je v úplnom štádiu nočné obavy, Keď dieťa trpí, náhle sa prebudí v noci plaču, pretože mal nočnú moru.

Na rozdiel od nočných hrôz, v ktorých sa dieťa zobudí úplne, sa v nočných morách vystraší strach a pamätá si, že má zlý sen.

Tieto epizódy sú u detí veľmi bežné, v skutočnosti pocit strachu nie je zlý, pretože je to súčasť učenia, ktoré im pomáha vyvíjať sa a lepšie zvládnuť zajtrajšie situácie.

Prostredníctvom snov usmerňujeme každodenné zážitky a emócie, ktoré vyvolávajú. V deťoch v úplnom štádiu, keď monštrá a desivé postavy zaberajú veľa času na svoje myšlienky, je normálne, že ich oživujú vo svojich snoch. V niektorých prípadoch sú obavy motivované situáciami, ktoré ich trápia, ako sú sťahovanie, oddelenie od rodičov, zmena školy, atď.

Čo môžu rodičia urobiť, aby im pomohli prekonať tieto obavy? Je zrejmé, že nemôžeme ovládať ich sny, takže je nevyhnutné, aby trpeli. Môžeme však vziať do úvahy určité postupy, aby sme sa snažili, aby dieťa malo čo najpríjemnejší sen.

Môžeme napríklad:

● Vyznačte si ochranného medvedíka, ktorý sa o to v noci postará.

● Vytvorte nejakú vymyslenú postavu ako dobrú vílu, ktorá príde v noci a vezme príšery.

● Nemajte strach s mužom v taške alebo s čiernou rukou, zlou čarodejnicou alebo takými hlúposťami. Pomôžte mu odlíšiť fikciu od reality.

● Demystifikujte, aké strašidelné monštrá môžu byť, rozprávajte im príbehy o dobrých monštrách alebo napríklad prostredníctvom filmov ako Monster's, čo považujem za úspech pri riešení problému strachu u detí.

● Rutina pred spaním tiež ovplyvňuje: vytvára relaxačnú a útulnú atmosféru s hudbou a slabým svetlom.

● Ak sa dieťa v noci zobudí, môžete nechať nejaké svetlo.

● Zabraňuje sledovaniu filmov s násilnými scénami pred spaním. Namiesto toho mu prečítajte krásny príbeh.

● Hovorte o zlých snoch nasledujúce ráno a vysvetlite, že nie je dôvod sa obávať, že príšery neexistujú a že sa o neho starajú mama a otec.

Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa dieťa jedného dňa zobudí v strachu. Neinimalizujte svoj pocit tým, že poviete veci ako „nie je pravda“ alebo „nebuďte hlúpi“, pretože cítia strach a je potrebné, aby tam rodičia boli, aby sa o ne mohli postarať a upokojiť ich.

Neochutnajú ich tým, že ich neľakajú. Nehovorím ani o ich nadmernej ochrane, pretože zlé veci v živote budú vždy existovať, hoci by sme nemohli zabrániť tomu, aby naše deti trpeli. Dôležité je však ukázať im, že sme tu, aby sme ich sprevádzali, kým neprejdú.