Dnes som našiel tento obrázok a prinútil ma to premýšľať. Na fotografii vidíte tri deti mávajúce z vrcholu stromu pomocou správy. Spomienka na dievča prišla na myseľ, keď sme s bratom odchádzali s našimi letnými susedmi do lesa, jazdeckými kabínami a lezúcimi stromami.
Spadli sme, áno, poškriabali sme sa, krv, rany, ale nič sa nestalo, trochu peroxidu vodíka, skupina šmolkov a vyliezla späť a vymýšľala príbehy. Dnešné deti, väčšina, len ťažko myslia, že pôjdu do lesa, a mali by ich povzbudzovať rodičia deti kontaktujú prírodu a hrať v ňom bez potreby vonkajších hračiek.
Keď vidíme tento obrázok, všetci môžeme zvýšiť povedomie o podpore kontaktu s prírodou, povzbudiť ich, aby vyliezli na stromy a hrali sa v nich, pomohli im stavať kabíny, hľadali staré plachty doma, aby si pripravovali stany, dávali im staré plastové taniere a šálky že ich kuchyne sú namontované ... (tiež ich učia, že prostredie sa musí potom nechať čisté).
Na fotografii NurtureStore sa objaví anglická správa, ktorá hovorí:
Vyšplhajte sa na strom, riskujte, pracujte ako tím, buďte dobrodružní, verte sami sebe, hrajte vonku, spoznajte svoje limity, spoznajte priateľov
Tiež vám zanechávam báseň, ktorú som prevzal z „Básní duše“, napísaných Alejandrom José Diazom Valerom.
Veľmi nebezpečná hra si tiež treba pamätať, keď sme v listnatých stromoch vyšli na horu a vyšplhali sa. Všetky spomienky pramenia jasným spôsobom, keď sme vyliezli na pohár šplhajúci sa z vetvy na vetvu. Ak bol kmeň veľmi silný, hľadala sa cesta u nášho partnera, ktorý slúžil ako rebrík. Vyšplhali sme sa na poslednú vetvu, ktorá nás už nebála, sledovali sme panorámu, zatiaľ čo sme jedli ovocie. Niekedy, keď nie sme obozretní, došlo k občasným zlomeninám, keď sme náhodou padli ako zrelé ovocie. Lezenie na guavovú palicu bolo veľkou výzvou, či už to bolo loquat, tamarind orange, mango alebo mammon. Čas detstva nebezpečného stúpania nám dal jeho učenie, aby sme v živote vyšplhali.
