Odškodnená 15 000 EUR za otehotnenie s IUD

Súd v Seville odsúdil lekára na náhradu škody 15 000 EUR pre ženu, ktorá otehotnela a ktorá nosí IUD, tvrdiac, že ​​mu neposkytol vyčerpávajúce informácie o jeho rizikách.

Po narodení prvého dieťaťa odišla pacientka do lekárskej ordinácie, aby sa vyhla novému tehotenstvu, a odporučil umiestniť vnútromaternicové zariadenie (IUD) ako antikoncepčnú metódu.

Bola implementovaná 14. júna 2002 bez toho, aby žiadateľ podpísal akýkoľvek súhlasný dokument. Pacientka musela ísť do nasledujúceho mesiaca na ultrazvuk, aby skontrolovala správne umiestnenie, ale nerobila to, keď menštruovala. Budúci mesiac bol doktor na dovolenke a nemohlo sa to stať. Zdá sa, že IUD sa presťahoval do brušnej dutiny a tri mesiace po umiestnení žena otehotnela.

Tento trest obsahuje ako príčinu tehotenstva, že žena sa v prvých mesiacoch neaplikovala podľa odporúčaní používať iné antikoncepčné metódy, takže v tomto ohľade neexistuje obvinenie zo zanedbania lekárskej starostlivosti, avšak ak odsúdite lekára, aby odškodnil pacienta za to, že mu nevysvetľuje riziká ktoré by mohli vyplývať z intervencie.

Keď sa udalosti udiali, zákon o informovanom súhlase ešte nenadobudol účinnosť (čo vyžaduje od lekárov, aby vysvetlili a predložili dokument pacientom, ktorí môžu alebo nemusia prijať lekársky akt, a ak áno, musia ho podpísať, aby potvrdili, že riziká boli vysvetlené a že ich prijíma), má sa však za to, že lekár mal poskytnúť informácie o IUD ústne, pretože sa rozumie, že ak by vedel, žena by sa mohla rozhodnúť nepodrobiť sa lekárskemu zásahu.

Šanca na migráciu IUD do brušnej oblasti je nízka, konkrétne asi 0,87 až 1,6-krát v každých tisíc prípadoch. Účinnosť IUD je tiež 98-99%, takže riziko vždy existuje.

Napriek tomu súd chápe, že nebol informovaný, žena nemohla rozhodnutie posúdiť podrobiť sa intervencii alebo nie.

Našťastie dnes mnoho lekárov ponúka viac informácií a informovaný súhlas s tým, aby ich pacienti podpísali. Stále však existujú prípady, keď sa tak nestane a niekedy sú potrebné takéto vety, aby sa potvrdilo právo pacientov vedieť, čo majú robiť a aké riziká to predstavuje.