Určite niekto z vás dokáže v priebehu niekoľkých minút vysvetliť príbeh „Sleeping Beauty“ (alebo prinajmenšom najdôležitejšia): kráľovná dcéra dostane kliatbu, za ktorú bude v 16 rokoch píchnutá ihlou a zomrie Po dosiahnutí tohto veku sa to stane a princezná viac ako zomrie, spí navždy, alebo kým ju pekný princ zobudí bozkom. A to sa presne deje, bozk ju prebudí a princ a princezná nakoniec spolu tancujú.
Avšak, prvá verzia tohto príbehu je dosť odlišná, natoľko, že sa nedala deťom vysvetliť, pretože niektorí by tomu nerozumeli, iní by plakali (predstavujem si) a iní by mali pár dní zvláštnu nočnú moru.
Táto prvá verzia pochádza z roku 1636 a bola napísaná v Taliansku spoločnosťou Giambattista Basile pod názvom „Slnko, Mesiac a Talia“, ktorá bola súčasťou zbierky poviedok s názvom „Pentamerone“.
Vysvetľuje príbeh Talie, dcéry veľkého kráľa, ktorý riskuje, že sa píchne do jedovatej štiepky ukrytej medzi posteľnou bielizňou, ako varujú múdri a astrológovia. Kráľ sa rozhodne zakázať vstup bielizne do paláca a to bráni princeznej v tom, aby utrpela akúkoľvek nešťastie, kým ako dospievajúca nenajde otočné koleso na spriadanie bielizne a nezlomí ju pod nechty.
Kráľ, postihnutý stratou a neschopný ju pochovať, uloží telo svojej dcéry na zamatovú látku, zatvorí palác a opustí ho. Zatiaľ sa zdá, že príbeh je viac-menej rovnaký. Od tejto chvíle sa však zdá, že to, čo vieme, nesúhlasí iba s originálom.
Krása spánku, znásilnená
Šľachtica, ktorý zvyčajne loví v lese, sleduje svojho jastraba, ktorý ho zavedie do opusteného paláca, kde nájde princeznú. Okamžite ju zaujme jej krása a nie je šťastná, že ju bozkáva, Potom, čo sa ju snažila prebudiť, má s ňou sex (ak to možno nazvať vzťah ...).
O deväť mesiacov neskôr princezná Talía, ktorá stále spí, porodí dve dvojčatá, chlapca a dievča, ktorých meno je Syn a Luna, O deti sa starajú víly, ktoré sprevádzajú princeznú, keď spí. Jedného dňa sa dieťa neúspešne pokúsi vziať matke hruď a konečne nájsť prst. Začne to cmúľať a náhodne sa mu podarí vytiahnuť z kože otrávenú štiepku. V tom okamihu získava Talía vedomie (asi sto rokov po tom, čo padol „mŕtvy“). Ako vidíte Ten, kto prebudí Sleeping Beauty, nie je modrý princ, ale dieťa, syn tej istej princeznej a ušľachtilý násilník.
Čas plynie a šľachtic si pamätá „dobré časy“, ktoré žil so spiacim dievčaťom, a rozhodne sa vrátiť do paláca (zámery, ktoré si už viete predstaviť). K jej prekvapeniu je princezná hore a tiež nie sama, ale sprevádzaná jej dvoma tvormi. Šľachtic si uvedomuje, že sú jeho deťmi, a preto to vysvetľuje Talíi, ktorá sa zďaleka nerozhnevá a rozhodne sa s ním nadviazať vzťah (teraz áno, rozmaznaný).
Pár trávi týždeň rozprávky a šľachtici odchádzajú, nehovoriac o tom, že dôvodom je nútený návrat so svojou manželkou.
Šľachtičina žena to zistí
Potom sa muselo stať, čo sa stalo (aby bol príbeh stále neuveriteľnejší): šľachtici v snoch spomínajú mená Talía, Sol y Luna a spolu s ňou manželka šľachticov zistí všetko a pozná existenciu paláca. , princeznej, ktorá žije v ňom, a bastardským deťom jej manžela. Naštvaná, kým už nemôže, unesie Sol y Lunu, ktorá nakoniec privádza kuchára, dávať rozkaz na ich zabitie a pripraviť chutné jedlo z ich mäsa.
Manželka, ktorá s ňou nie je spokojná, sa rozhodne, že spáli Taliu živú na hranici, tiež zajatá. V čase príchodu na hranicu Talía žiada, aby bola schopná najprv odstrániť jej najjemnejšie šaty, s ktorými žena súhlasí. S každým odevom, ktorý je odstránený, vydáva krik bolesti. Znie to, že ušľachtilý koniec skončí.
Manželka vysvetľuje svojmu manželovi, že Talía bola upálená na hranici a že počas jedla „jedla, čo je tvoje!“, To znamená jej deťom. V tom okamihu šľachtic nariaďuje, aby jeho žena, sekretárka a kuchár boli upálení aj na hranici.
Talía sa však nespáli a kuchár to vysvetľuje nebol schopný ublížiť deťom a to ich nahradilo kozím mäsom.
Šľachtic a princezná Talía sa vydávajú a kuchár dostane titul kráľovského pokladníka.
A Perrault tento príbeh osladil
V roku 1697 Francúzi Charles Perrault prepísal príbeh Tálie tým, že odstránil vznešeného násilníka a postavil na jeho miesto pekného princa, ktorý princeznú prebudil bozkom. Potom sa oženili a mali dve dcéry, pričom tri ženy (matka a dcéry) boli kráľovnou (matkou kniežaťa) zle prijaté.
Perraultov príbeh bol nazvaný „Spiaca krása lesa“ a stále trpel niekoľkými variáciami, pretože okrem iného prešiel cez ruky známych Brothers Grimm, dokonca aj príbeh, ktorý všetci poznáme, oveľa sladší a detinskejší.
