Dieťa potrebuje fyzický kontakt, je to jedlo jeho srdca, rovnako dôležité ako jedlo alebo starostlivosť. Pre váš emocionálny pocit a dokonca aj pre vaše zdravie je nevyhnutné mať všetok fyzický kontakt, ktorý požadujete. Byť v náručí je šťastie, vôbec, veľkými písmenami.
Existujú deti, ktoré veľa plačú, ak sú v postieľke. Upokojia sa len vtedy, keď ich vezmeme do náručia a znova budú plakať, ak ich znova opustíme. Dokonca aj keď zdanlivo spia, prebudia sa a znovu začnú plakať, ak ich necháme v postieľke, aby ich udržali v spánku, čo nazývam kolískový syndróm hrotmi.
Zvyčajne počujeme, že ich musíte nechať v postieľke, aby ste si na ne zvykli a že ak ich vezmeme do náručí, keď o to požiadajú, škádlia nás. Nič nie je ďalej od reality, deti plačú a žiadajú zbrane, pretože emocionálne potrebujú tento fyzický kontakt Cítiť sa bezpečne a milovaný.
Neexistujú žiadne vysvetlenia, ktoré by sa im oplatili, nie sú pripravení pochopiť, že sú v postieľke v bezpečí. Vďaka ich inštinktu nás zavolajú a obnovia pokoj s naším kontaktom.
Pocity matiek
matiek Niekedy sa cítia ohromení neustálym volaním dieťaťa, ale ak počúvajú svoje inštinkty, môžu sa s touto potrebou zmieriť a užiť si ju. Ak použijete tašku na rameno alebo vreckovku, aby ste dostali dieťa do kontaktu s vaším telom, môžete vám pomôcť obnoviť možnosť voľného pohybu a v mnohých prípadoch je to užitočné.
Ten pocit, ktorý môžu mať, však nie je zlý. Matky, najmä nedávne mamičky, často pociťujú neustály úsudok o tom, ako sa nad nimi vlajú materstvo. Preto chcem povedať, že ani táto potreba priestoru nie je súditeľná a musíme ju prijať, ale bez toho, aby sme jej ublížili nášmu synovi.
Poďme si navzájom rozumieť a milovať sa. Ženy niekedy posudzujú seba ťažšie ako ktokoľvek iný. A s tým chcem povedať, že obnovenie pamäti predkov nám pomôže lepšie porozumieť našim potrebám a potrebám našich detí.
Dnešné matky sú osamelé, Doma, ohromená materstvom, vypudila svoj vlastný koncept, porazený konfliktnými pocitmi. Boli to nezávislé ženy a nikto ich nikdy neupozorňoval na túto bláznivú a vášnivú lásku k svojmu synovi alebo na trvalú potrebu dieťaťa.
Pomysli na matky vždy, našich predkov. Neboli sami. Ich matky, sestry a kamaráti ich podporovali, sprevádzali a starali sa o ne. Pomohli im postarať sa o svojho syna. Striedali sa, aby sa mohli uzdraviť a tiež ich naučili nosiť dieťa na chrbte pri akejkoľvek činnosti.
Reprodukcia týchto optimálnych podmienok rozmnožovania v maximálnej možnej miere pomôže, aby sa matka týmto trvalým fyzickým kontaktom necítila byť ohromená. Otec môže nosiť dieťa aj keď je doma, čo posilní jeho citlivosť a citlivosť, spôsobí, že sa bude cítiť bližšie k svojmu synovi a lepšie porozumie aj jeho partnerovi.
Pre nedávnu matku bude prospešné aj to, že bude môcť nájsť podporu iných matiek so skúsenosťami a ochotná spolupracovať. Potrebnú podporu poskytuje pomoc priateľov a rodiny alebo pestúnskych skupín.
Dôležitosť fyzického kontaktu
fyzický kontakt konštanta, pri ktorej dieťa prejavuje potrebu, je teda jednoduchšia. A ak pochopíme a akceptujeme, že nejde o rozmar alebo vydieranie, budeme oveľa lepšie ochotní to ponúknuť.
Keď dieťa požaduje zbrane a fyzický kontakt, nežiada nás o niečo neprimerané, žiada nás o niečo, čo potrebuje. Pre neho je pocit, že naše telo je v poriadku. Najprirodzenejšou a najinštinktívnejšou vecou je podpora vašej matky alebo iného dospelého, s ktorým sa cítite pripútaní, pretože nemôžete cítiť obsah ani chrániť nič iné. Nevie, že naše domy sú v bezpečí, stále je primátnym dieťaťom, ktoré sa nedokáže postarať o seba, nemôže sa chrániť alebo byť v bezpečí.
Matka, jej telo, jej vôňa, jej hrudník, jej pohľad, jej hlas a jej hlad, sú jej prirodzeným prostredím. Pre dieťa byť v náručí je šťastie.
