Dieťa sa rodí prakticky slepo, aj keď už po niekoľkých týždňoch rozpozná našu tvár, jeho zmysel pre zrak je nevyhnutný na to, aby sa mohol vzťahovať k svetu. Oči nášho dieťaťa sú pri narodení dokonale vyvinuté, ale nevidia ich, pretože vizuálny proces si vyžaduje dlhé učenie až desať rokov.
Zrak je zmysel, ktorý trvá najdlhšie, aby bol efektívny, mozog sa musí naučiť interpretovať to, čo jeho oči vidia postupne. Ide o zrenie a intenzívny proces, najmä v prvom trimestri a odtiaľ postupne klesá až do veku piatich rokov. Od tohto veku je jeho zraková ostrosť podobná našej, aj keď musí dokončiť toto učenie, ktoré trvá ďalších päť rokov.
Po narodení naše dieťa vidí iba svetlá a tiene, ich sietnice sú schopné zachytiť iba intenzívne zmeny svetla, ich žiaci reagujú slabo a ich oči sa stále nepohybujú. Vidí menej ako polovicu toho, čo vidíme, ale po desiatich dňoch narodenia si všimne svetlé miesto, aj keď ho naďalej rozmazáva a nespojí. Je zvláštne, že vo vzdialenosti, ktorá je jasnejšia, je vzdialenosť, ktorú má matka pri dojčení, asi 20 centimetrov, teda vizuálna väzba, ktorá sa k matke pripája od prvých dní.
Už v prvom mesiaci sa zameriava na objekty, ktoré sa nachádzajú necelý meter ďalej, ale čo najviac priťahuje jeho pozornosť, sú tváre ľudí v okolí. Objekty, ktoré vás najviac zvádzajú, sú jednoduché a čiernobiele, ale môžete ich zachytiť iba vtedy, ak sú statické, pohyb ich zachytí, keď je veľmi objemný a pomalý. Až po troch mesiacoch môžu ľahšie sledovať postavy a otočiť k nim hlavy.
Nakoniec, od štvrtého mesiaca, začne koordinovať pohyb medzi okom a rukou, pozoruje jeho ruky a hrá sa s nimi. Keď vás upútame na hračku, skúste ju chytiť, farebné videnie začína dozrievať. Na začiatku rozlišovala iba kontrasty, ale teraz vidí rôzne odtiene.
Musíme vám pomôcť rozvíjať váš vizuálny zmysel tým, že ukazujeme objekty rôznych tvarov a farieb. Je to hra, ktorá nás núti baviť celú rodinu.
